Autorka se zase jednou omlouvá
  za nehoráznou nečinnost blogu
  a bude se jí snažit doopravdy v nejbližších dnech
  až týdnech napravit.
   Autorka také zděluje světu, že krom toho,
  že musí řešit momentální situaci v rodině, si právě plní své sny a proto zanedbává nejen blog
  ale i jiné společenské aktivity a to jí upřímně mrzí. 

Povídka-Victoria

8. května 2008 v 21:23 | ANONYM |  Vaše příběhy
První povídka od jedné dívky... její jméno nezvěrejňuji... Hodnotím jí 9.5/ z 10 úvod je pomalší, a závěr trochu komplikovaný a rychlí, ale jinak dost dobrý..
Název povídky/příběhu: Krátka poviedka- Victoria
Autor: ANONYM

Rok 1980. Tri hodiny ráno... Veľká Británia- 1,5 km západne od Cambridgu stojí dom. Malinký domček s červenou strechou a s jedným strešným oknom. Na prízemí sú ďalšie 4 okná. Pred domom stojí malé staré auto z roku 1975, s rozbitím oknom a poškriabaným lakom. Za domom je malá záhradka... prázdna záhradka. Bez kvetov, stromov...
3:5... z domu sa ozýva detský plač. Na hornom poschodí leží v posteli malé päťročné dievčatko a plače. Jej izbička je malá, má tu iba posteľ, stôl s jednou pokazenou stoličkou, skriňu, a poličku s hračkami. Oproti posteli má dievčatko zalepené svoje obrázky a hneď vedla nich sú dvere do ešte menšej kúpeľne, ktorá pozostáva zo záchodu, umývadla a sprchy.
Dievčatko pribehne k dverám, ktoré vedú na schodisko, ale sú zamknuté. "Mamíííí!!" zakričí zúfalo, ale jej hlas vyznie iba ako slabunké šepkanie. "Mami...." zašepká dievča o niečo silnejšie. V tom začne nervózne behať po izbe a strhávať svoje obrázky nalepené na stene, kde je detským písmom napísané Victoria- nepochybne meno dievčatka. Dievčatko, vlastne malá Victoria prestane behať po izbe a začne plakať.
3:23... Victoria sedí na posteli a objíma plyšového medvedíka. Jej "záchvat" ako keby už prešiel. Pomaly sa postaví a ide k dverám. Stále sú zamknuté. Skúsi načúvať , čo jej mama robí. Z dolného poschodia sa ozýva prerušované Ach... Nepochybne, jej mama má opäť nového priateľa, s ktorým si práve užíva. Zajtra, ak to často robila, ho vykopne a po mesiaci na najskôr celý dej zopakuje.
Victoriina matka, Mariett Windsová striedala mužov v posteli presne ako ponožky. A keď sa "vyprali", celý proces zopakovala. Tak isto prišla na svet aj Victoria- jej "otec" totiž mal zle nasadený prezervatív. Z denníku Mariett Windsovej je známe, že Victoria nebola jej prvé dieťa. Už niekoľko krát otehotnela, ale väčšinou sa jej podarilo zbaviť plodu. Po zistení, že čaká ďalšie dieťa- mimochodom už 6, sa rozhodla si jedno ponechať. I keď je aj známe, že sa malú Victoriu pokúsila niekoľko krát zabiť. Otec Victorii Windsovej, John Lee záhadne zmizol po Victoriinom narodení. Rodina doteraz nevie, čo sa vlastne stalo.
4:15... je počuť zabuchnutie vchodových dverí. Victoria si stúpne na stoličku a pozrie cez okno. Hugh Downson- miestny podnikateľ práve vychádzal z ich domu. Niekto ide hore schodmi. Dievčatko rýchlo zalahne do postele a predstiera že spí. Dvere sa dcérinej izby odomykajú a vstupuje Victoriina matka. "Viki? Zlatíčko..." príde k jej posteli a pobozká ju. Dievčatko pomaly otvorí oči. "Mami..." Žene sa zrazu zvrásči tvár. "Ešte nespíš?!" vykríkne na dcéru. "Spím... ale... musím na záchod." Odpovie dcéra s predstieranou rozospatosťou a pretrie si oči. Vstane z postele a ide do kúpeľne. Ako tak z nej vychádza ukáže smerom k oknu. "Mami.... Oni... zase tu sú." Povie zdesene Victoria. Matka sa na ňu pozrie s pohŕdavým výrazom. "Nikdo tu nie je Victoria Windsová!" zkríkne. "Mami... ony sú tu zase... duchovia." Rozplače sa dievča. "Ja ich vidím." Matka sa postaví a prefacká svoju dcéru. "Nikdo tu nie je Victoria. Choď spať... Ty malé decko." Poslednú vetu zašepká a odíde z izby. Zabuchne za sebou a zamkne dvere... "Choďte preč! Nechajte ma!" zakričí kamsi do prázdna Victoria zúfalo. Zrazu zúfalo zakvíli a odpadne....
...
O 11 rokov neskôr.
...
Cambridge- 15:55- podnik vedľa školy.
Victoria sedí na svojom oblúbenom mieste, v kútiku a pije limonádu. Pozerá na ostaných. Na skupinky okoloidúcich. Jej spolužiačky sedia spolu, bavia sa a páriky sú v časti "More love" v romantických kútikoch. Objímajú sa... A ona sama sedí vo svojom kútiku. V škole nie je veľmi oblúbená, i keď sa ňou snaží byť. Moderné oblečenie a pár vymeškaných hodín však nič nezmenia. Pre nich je to dcéra miestnej trosky, predávajúcej svoje telo. Áno... to teraz bola matka Victorii, Mariett... troska. Victoria bola pre spolužiačky čudák a samotár. Bola pekná, nie, ona bola krásna, jej dlhé, vlnité blond vlasy sa krásne leskly a jej hnedé oči s nádychom červenej jej dodával pôsobivý a taký "falošnejší" ale odvážny výraz. Všetci si ale mysleli, že nosí očné šošovky. Mala menšiu postavu, bola vlastne najmenšia z triedy, preto jej vlasy tak vynikli- to ju robilo krásnu najviac. Na pohľad malá, nežná postava a vnútri odvážna a nebezpečná...
16:00.. čoskoro by mal prísť Andy Wright, jej tajný idol. Bol sice starší, ale to by nevadilo. Andy chodil už aj s 13-stkou. Dnes ho chcela pozvať do kina. Jednoducho... bola doňho zamilovaná. Vstúpil do miestnosti. Predstierala, že ho nevidí.
16:37 Andy vstáva od stola a máva kamošom. Victoria pomaly vstáva. Na ulici ho dobehne a pozdraví. "Ahoj Andy! Čo ako dnes?" spýta sa. Andy na ňu pozrie a prevráti oči. "Čau Viki, mppf." odpovie jej. "Počuj, chcem sa spýtať, či by si so mnou nešiel v piatok do kina. Dávaju dobrý film." Andy sa na ňu pohŕdavo pozrie... A zrazu... výbuch smiechu. "Ty... ty chceš, aby som s tebou išiel do kina?" prichádza záchvat... "Si šibnutejšia, než tí duchovia o ktorých furt hovoríš... NIKDY!" ostrý výsmech zasiahol Viki na zraniteľnom mieste. "Jaa...." vykoktala zo seba. Andy sa dosmial a nastúpil si do svojho najnovšieho auta. "Choď do kina so svojími duchmi." Zakričal jej a odišiel. Victoria na neho smutne pozrela a odišla domov.
Jej matka bola zase preč- ako obvykle, flirtovala s nejakým chlapom v krčme a dohadovala cenu- predávala svoje telo. Victoria vliezla do svojej izby a smutne pozrela na detské kresby. Otvorila šuplík ktorý bol súčasť stola a vybrala pár obrázkov. Boli tam rôzne kresby, všetkého druhu, ale... boli nádherné, umelecké. Kreslila tak pôsobivo... Niektoré obrázky ako keby ožívali... Iné vyjadrovali niečo neurčité. Človek v nich videl stále niečo iné podľa nálady. A to nesmierne upokojovalo...
17:00... k jej domu prichádza Andy s kamošmi a hádže do Victoriina domu prezervatívy. Smejú sa jej a ona sa nečinne prizerá. Výbuch... Victoria sa rozbehne von. Kričí na spolužiakov, ale tí si ju len fotia na tých ich nóbl mobiloch a smejú sa. Victoria ich udrie, nech idú preč. Andy ide do auta a vyberie niekoľko hrncov, niečoho nechutného a vyleje to na Victoriu. Ostatný urobia to isté... "Za...za... zabite ich!" vykríkne Victoria a pozrie sa smerom na... do prázdna... a ostatný sa začnú na jej slovách smiať. "Aha... hovorí zase s duchmi." O chvíľu už Andy a jeho partia padajú na zem a polomŕtvy sa plazia do auta, čo najrýchlejšie preč, od tejto záhadne osoby.
20:00... Victoriina matka sa vracia domov s trojicou chlapov... S úmyslom vystriedať všetkých. Victoria smutne sedí, keď zrazu sa vynoria postavy. Ale Victoria sa ich už nebojí... Duchovia... pomaly sa k nej blížia a ona sa nechá, aby sa jej dotýkali... Láka ich teplo, ktoré už nemôžu cítiť... A ona... ich priťahuje ako slnko... Ale dnes nie je všetko tak ako inokedy... Začína jej byť zima, ale neodháňa duchov... necháva sa nimi "vysať"... následne sa poleje benzínom a zapáli...
20:03... začína horieť celé horné poschodie..
20:30.. Victoria leží na posteli. Posledné sekundy života rýchlo plynú... Niektorí duchovia už odišli, iný stále sálajú posledné teplo. Pred Victoriou sa začnú objavovať obrysy čohosi. Nepozná čoho... je to akýsi tvor. Havran. Pozerá sa jej do očí... a ona pri jeho pohlade zaspáva... Zatvára oči a nič nevníma. "Každý večer..." šepká jej havran, ale viac už Victoria nevníma.
...
O dva roky
...
Podnik vedľa školy
V tmavom kúte, ako obvykle sedí dievča... Victoria. Požiar, ktorý založila... zmizol tak ako sa objavil havran. Stopy po popáleninách zmizli... vlasnte... nikdy neboli. Victoria je dnes už ale iná. Pozorne sleduje ostatných. Dnes už ale nečaká na žiadneho Andyho, ani nikoho. Jej spolužiaci odišli na iné školy. Ona nie. Sedí tu, pozoruje ludí. Hádky, zúfalosť, to ju zaujíma najviac. Barmanka príde k Victorii. "Úprimnú sústrasť Viki." Povie jej. "Tvoja mama... no..." hladala správne slová. "Chápem... povedala Victoria a zaplatila jej za limonádu."
17:00... Victoria odchádza z podniku a ide domov. Lahne si na postel a užíva si posledné hodiny ovládania svojho tela... Každý deň... odvtedy čo stretla havrana, o ôsmej večer nie je sama sebou... Je v akomsi tranze... a okolo štvrtej ráno sa vždy prebudí v posteli... Je jednoducho... vykonávateľom čierneho havrana. Pomáha tým, ktorý ju volajú a trestá tých, čo ubližujú... ale vždy za niakú cenu...
...
Záznamy z denníku Kristine Küllové:
13.5 -- Volala som ju dlho a včera konečne prišla. Všetko som jej vyrozprávala a aj povedala, čo chcem aby tomu hajzlovi spravila. Súhlasila ale chcela odo mňa niečo... Bála som sa, že chce moj život, dušu, ale povedala mi, že za taký "trest" aký ho postihne, je to privela... Venovala som jej polovicu svojej duševnej sily... Mala by sa mi časom obnoviť, lenže môjmu telu sa vraj obnovuje pomalšie. To my povedla až potom... Musím počkať 13 rokov...
---
Záznam z listu od Lewisa Kruitza:
16.5 --Nenávidím ich... Dnes mi zničili okuliare a zobrali knihy. Stále si myslia že som šprt, ale to ja nie som... Našiel som riešenie... prišla ku mne. Jej dlhé vlnité vlasy zvýrazňovali jej postavu a nočná košela jej krásne zväčšila prsia... Bola tak nádherná... Porala na mňa tými jasnými krvanými očami, ktoré pôsobili akosi bezducho... Podobala sa na istú Victoriu Windsovú, možno to aj bola ona, ale istým spôsobom to ona nebola. Povedala mi, že mi pomôže, že ma počula volať... všetko som jej povedal a zrazu... spýtala sa ma či ho chcem potrestať, pomstiť sa im. Bezrozmýšlania som súhlasil... Chcel som jeho smrť, ale keď mi povedala, že za to niečo bude chcieť a ČO bude chcieť odmietol som... musím si to rozmyslieť.
17.5 -- prišla opäť aj s jej ponukou... Dnes bol ten najhorší deň. Poliali ma vodkou a moje učebnice namočili do koňského hovna.. fuj... Keď som si ich z toho hnusu vyberal, ešte ma aj do neho zhodili... Dnes som s ňou súhlasil... Musel som, nemal som na výber... Venoval som jej polovicu svojho života, a povedal, nech urobí, to, čo za tú cenu je primerane vhodné. Ešte predtým mi však oznámila, že pomsta bude podľa toho, ako dlho budem žiť. Ak by som žil už len deň a dal jej polovičku, čize pol dňa,nebol by to bohvie aký trest. Ja však verím, že žiť som mal dlho....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Shadya/adminka Shadya/adminka | 9. května 2008 v 17:40 | Reagovat

opravdu tuhle povídku oceňuji... mimochodem ty další zvěřejním taky, tak se nebojte...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama